Fujarový chodník 22. 3. 2014

Priatelia, tak to bol naozaj zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem! Matka Poľana sa nám ukázala v plnej kráse a účastníci 1. Fujarového chodníka boli úprimne dojatí. Stál som na vrchole na kraji skaliska, podo mnou priepasť a obrovský kráter vyhasnutej sopky, kde pred mnohými miliónmi rokov boli položené základy tej krásy, na ktorú sa teraz dívam. Prechádzam očami dolu Hrochotskou dolinou a spomínam na mojich predkov, ktorí sa tu narodili a prežili ťažký, ale krásny život. Zrazu mi niekto vloží do ruky fujaru a zo skaly na "Zbojníckom tanci" posielam matke Poľane hudobný pozdrav od jej dcéry- Fujary. Aj otec - Fujak prestal na chvíľu fúkať a započúval sa do zbojníckej piesne, ktorú počul raz dávno zahrať a zaspievať baču Ondreja na Očovskom salaši. Bolo to tuto trocha nižšie- na Príslopách, keď zbehnete dolu Drábovkou, hneď ste tam...
Vravím si. " Pôjdeme, pôjdeme!" ale viem, že tam nebude ani salaš, ani valasi, ani ovce, boli časi boli, ale sa minuli...
Prestávam snívať a ako tak pozerám na slniečko, ktoré sa nachádza kdesi nad Očovou, dávam povel na návrat do Kysliniek, kde na nás čaká Peťo Pajkoš s horúcim guľášom. A cestou z Poľany učím kamarátov novú pesničku: " Poďme chlapci poďme, už nám čas prichodí, valaská zornička, za horu zachodí."

Bača Dušan a Duša fujary